Difrakcia

Teoreticky je cieľom fotografa dosiahnuť perfektne exponované fotografie v maximálnom rozlíšení a s maximálnou ostrosťou. Pokiaľ zoberieme do úvahy fakt, že hĺbka ostrosti súvisí s clonovým číslom (čím vyššie F, tým je fotografia celkovo ostrejšia v prednej aj zadnej rovine od bodu zaostrenia), tak teoreticky by sme pre najostrejšiu fotografiu mali zvoliť najväčšie možné clonové číslo. Toto tvrdenie je však pravdivé len čiastočne a nie vždy je pre "najostrejšiu fotografiu" najvyššie F skutočne nutné. Dôvodom je práve jav difrakcie, ktorá paradoxne spôsobuje tzv. celkovú neostrosť a prejavuje sa práve pri vyšších clonových číslach. Touto neostrosťou však nemáme na mysli to, že by sa pri vyšších clonách začal znovu objavovať efekt separácie (alebo bokeh), jedná sa v tomto prípade skutočne o celkovo zdanlivú neostrosť ( lepšie povedané nekontrastnosť) fotografie, ktorá ja najviac viditeľná až pri priamom porovnaní scénicky zhodných fotografií, vyhotovených s rôznymi clonovými číslami. Pri fotografovaní je jav difrakcie spôsobený lamelami objektívu, o ktoré sa svetlo ohýba a rozptyľuje, vďaka čomu práve celková neostrosť vzniká. Zjednodušene povedané, môžeme za cenu väčšej hĺbky ostrosti práve príliš vysokým F výslednú fotografiu "pokaziť".

S difrakciou sa najviac stretávajú krajinkári a ľudia, ktorí chcú fotiť rozľahlé scény, naviac napríklad na ostrom slnku. Aby sme sa difrakcii a nechcenému rozostreniu vyhli, je vhodné nepoužívať najvyššie clonové čísla a ladiť expozíciu buď pomocou času uzávierky alebo neutrálnymi filtrami. Celkovo je difrakcia javom, o ktorom je dobré vedieť, avšak nemusí väčšinu bežných užívateľov DSLR vo výsledku vôbec trápiť.

Prihláste sa prosím znovu

Ospravedlňujeme sa, ale Váš CSRF token pravdepodobne vypršal. Aby sme mohli Vašu bezpečnosť udržať na čo najvyššej úrovni, potrebujeme, aby ste sa znovu prihlásili.

Ďakujeme za pochopenie.

Prihlásenie